Nová smernica Európskej únie zameraná na energetickú účinnosť budov vyvoláva zreteľnú reakciu, kombinujúcu obavy s nádejami na budúce úspory a environmentálny prospech. Zatiaľ, čo niektorí vyjadrujú obavy z nákladov a povinností spojených s renováciou a výstavbou, iní vidia v týchto opatreniach nevyhnutný krok k boju proti klimatickým zmenám.
Nová smernica si kladie za cieľ znížiť spotrebu energie budov a následne aj emisie skleníkových plynov. Zahrňuje opatrenia ako zavedenie politiky nulových emisií pre nové budovy a povinnú inštaláciu fotovoltických panelov na nové budovy od roku 2030. Tieto opatrenia majú viesť k výraznému zníženiu environmentálneho zaťaženia a zároveň k úsporám energie.
Pre členské štáty to znamená nutnosť implementovať vlastné stratégie a metódy na dosiahnutie stanovených cieľov do konkrétnych časových rámcov. Aj keď to môže byť náročné a vyvolať odpor, dôvody za týmito opatreniami sú nevyhnutné pre zachovanie životného prostredia a boj proti klimatickým zmenám.
Obavy však vyplývajú aj z nákladov spojených s renováciou starších budov, ktoré môžu byť pre ich majiteľov finančne náročné. Dôležitým aspektom pre úspech týchto opatrení bude dostatočná štátna podpora a dotácie, ktoré by mohli pomôcť zmierňovať negatívny dopad na obyvateľov.
Celkovo je táto smernica dôležitým krokom smerom k udržateľnejšiemu a energeticky efektívnejšiemu budovaniu a renovácii. Dlhodobým cieľom je nielen zníženie spotreby energie a emisií, ale aj podpora ekonomiky a tvorba pracovných miest v oblasti obnovy budov a obnoviteľných zdrojov energie.